Prečo rómske ženy nesnívajú...

Autor: Ingrid Kosová | 4.2.2012 o 22:51 | (upravené 4.2.2012 o 22:57) Karma článku: 14,25 | Prečítané:  2691x

„Keď som mala 14 rokov, prestala som snívať.  Otca prepustili z práce a skončili sme na ulici. Chcela som byť kaderníčkou a mať vlastný salón. No nemohla som. Veď som musela pomáhať rodičom.  A okrem toho, ženy sa majú starať o deti. Nie pracovať. Otec by mi to aj tak nedovolil. Potom som spoznala Romana. Prvý rok bol ku mne dobrý. Ale keď sa mi nedarilo otehotnieť, začal ma biť. Že vraj nie som dobrá žena. Chlapi sa mu smiali. Dnes mám 35 a vyzerám na 50. Mám tri deti a aj tak ma stále bije."

 

Zoznámila som sa s Janou pred 4-mi rokmi v jednej z najchudobnejších lokalít. Sedela na schodoch a strašne plakala. Práve sa dozvedela, že čaká ďalšie dieťa. Mala 31 rokov a za sebou dva pôrody a dva spontánne potraty. Neskôr som sa dozvedela, že potraty neboli tak celkom spontánne. Roman bil Janu takmer stále a za všetko. Za to, že deti boli príliš hlučné, alebo ešte nespali. Za to, že nebolo navarené, aj keď nemali ani na chlieb. Za to, že nebola doma, keď sa Roman vrátil, aj keď bola v škole po deti. Za to, že bola dlhšie v pôrodnici a on sa musel starať o dieťa. Napriek tomu Jana od Romana nikdy neodíde. Kam by šla? Veď Roman nosí aspoň občas peniaze.  Okrem toho Roman nepije. A deti ho majú radi.

Niekde som čítala, že až do začiatku 20. storočia bola žena nesvojprávna a nesamostatná bytosť. Do sobáša za ňu zodpovedal otec, potom manžel. Prináležalo jej nerovnocenné postavenie po boku muža. Bola vnímaná ako jeho dcéra, manželka, matka. Nemohla aktívne zasahovať do spoločenského a politického života. Upieralo sa jej právo na vyššie vzdelanie a vykonávanie mnohých profesií. Predstavy o jedinom prirodzenom povolaní žien - materstve sa snažili limitovať jej pole pôsobenia na rodinu. Zdá sa že život niektorých rómskych žien sa nezmenil ani s príchodom 21. storočia.

Od stretnutia s Janou som stretla mnoho Ján.... Všetky prestali snívať v puberte. Príliš skoro prevzali rolu matky, keď sa začali starať o svojich súrodencov, rodinu, deti susedy. Jednoducho museli. Tak je to a tak sa to na dievča patrí. Postavenie dievčaťa v komunitách po ukončení školskej dochádzky je najmenej vážené. Nie je dieťaťom, ale nie je ešte ani matkou. Ich vedomosti v oblasti reprodukčného zdravia a ochrany sú tiež mizerné. Doma sa o intímnych veciach nehovorí a v škole sa to tiež neučí. Na tabletky, či inú antikoncepciu im peniaze nikto nedá. A prečo aj, ak sa hodnota ženy meria materstvom?

Po narodení detí sa k snívaniu už nedostanú. Ich myseľ zamestnávajú iné otázky. Budem mať dnes na mlieko? Odkiaľ vezmem dieťaťu na desiatu do školy? Z čoho dnes uvarím? Bojím sa ho. Dúfam, že ma nezbije....

Pre ženy v rómskych komunitách už vyše sto rokov neplynie čas. Kým my pomaly nadobúdame mýtus emancipácie, resp. aspoň vo verejnom živote sa ženám prisudzuje rovnocenné postavenie s mužmi, ženy v rómskych komunitách žijú svoj život v područí muža.  Spolu s deťmi sú najväčšími obeťami chudoby a izolácie.

Dnes má Jana 35 rokov, tri deti a začala piť. Neodcudzujem ju. Skôr si vyčítam, že jej neviem pomôcť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?