Ten pravý...

Autor: Ingrid Kosová | 3.3.2012 o 1:06 | (upravené 3.3.2012 o 1:13) Karma článku: 10,73 | Prečítané:  1899x

  „Keď som ho spoznala, mala som 15. Bol mojim najlepším priateľom, pozorný, láskavý, múdry, šarmantný, pekný. Tak veľmi ma miloval! Bol skvelý. Jednoducho ten pravý." Hovorí žena oproti mne a nervózne si trasúcou rukou zahrabne do vlasov, až ju šklbne od bolesti. „Neviem, či som ho milovala hneď, ale keď som si ho o tri roky brala, hovorila som si aké mám neskutočné šťastie. Jedináčik zo skvelej rodiny si napriek nesúhlasu rodičov berie mňa? Bola som taká šťastná!"  

Prvý rok...

„Prvý spoločný rok na vysokej sme boli dokonalý pár. Spriaznené duše - stvorení pre seba." Zrazu sa jej tlačia slzy do očí a ja neviem, čo povedať. Našťastie... náhle sa postaví a prechádza sa po miestnosti. „Verili by ste? Otehotnela som a musela som na jeho naliehanie prerušiť štúdium. Pre moju bezpečnosť!"  Krúti hlavou, stojí pri okne a ja opäť neviem, čo povedať.

Asi mesiac po pôrode

„Keď som sa vrátila domov z prechádzky, vyrútil sa na mňa - „ako si sa opovážila vziať moje dieťa a bez dovolenia opustiť byt? Chováš sa ako obyčajná ku....!" Vytrhol mi dcéru z rúk a odišiel k svojej matke. Od svadby ju nevidel. A ja som ich nevidela 3 dni. Stratila som mlieko.

Pol roka po pôrode

„Opäť som otehotnela. Od posledného incidentu sme sa nehádali, všetko bolo v poriadku. Hlásila som odchody a príchody, plány, myšlienky, všetko. Veď bol ten pravý.  No teraz viem, že som bola v pasci. Bez vlastných peňazí, bez vlastnej vôle, bez vzdelania."

Po troch rokoch

„Nastúpila som do práce, veď manžel ešte študoval. Deti do škôlky, práca, deti zo škôlky, varenie, pranie, upratovanie. Keď som na smrť unavená musela plniť svoje manželské povinnosti, pretože môj manžel ma už pár hodín netrpezlivo v posteli očakával, miesto toho aby mi pomohol, prichytila som sa prvý krát pri myšlienke, či je naozaj ten pravý..."

Potom...

Prvá facka a hrubé nadávky prišli po šiestich rokoch. „Ty špinavá ku...! Môžeš byť šťastná, že som si ťa vzal! Bezo mňa si nula!" Pamätám si, že od vtedy som sa naozaj tak cítila. Pamätám si svoje dve dcéry, vystrašené, plačúce, v strachu.

Na druhý deň som dostala 20 ruží. Plakal, prosil, prisahal! A ja som mu uverila. Veď to bol môj manžel. Otec mojich detí. Miloval nás. Nevedel bez nás žiť. Aj keď som vedela, že nebol ten pravý. Odpustila som.

Počet ďalších faciek si nepamätám. Sme spolu takmer 30 rokov. Už to nejako vydržím..."keď nebudem provokovať....je to skvelý otec...dievčatá ho milujú..."

Koľko z vás sa v tomto príbehu poznáva? Koľko z vás videlo svoju matku s modrinami? Koľko z vás trpelo v násilnom vzťahu?

Každá piata žena na svete je obeťou násilného partnera. Ak štvrtina mužskej populácie týra svoje partnerky, mali by sme téme násilia venovať omnoho vyššiu pozornosť a nebagatelizovať, že násilní sú len psychicky narušení, alebo alkoholici. Naozaj násilie prestane, ak ženy prestanú provokovať? Naozaj je každý piaty muž psychopat?

Príbeh nie je vymyslený. Stal sa a podobných žien je viac. Možno práve žena vedľa vás...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?