Rómovia, problém Slovákov?

Autor: Ingrid Kosová | 5.3.2012 o 23:59 | (upravené 6.3.2012 o 7:33) Karma článku: 8,63 | Prečítané:  2118x

Stále častejšie sa niektorí z vás dožadujú návrhov na riešenie rómskej problematiky z mojej strany... Niektorí možno provokatívne, iní z úprimného záujmu... Priznám sa, blogy pre mňa nie sú o predvolebnej kampani, aj keď väčšina z vás tomu neuverí J. Ak by to tak bolo, uspela by som len v tom prípade, keby som zvolila radikálny tón. Témy o kolektívnej zodpovednosti za stav života v rómskych komunitách, mi však veľa hlasov neprinesie... Dobre teda. Dnes nenapíšem žiadny emotívny príbeh, ani multikulty bláboly, len „vecný pohľad na vec." Aj keď mojimi očami.

 

Rómovia sú heterogénna skupina

Napriek tomu, že obraz  Róma v našej spoločnosti sa rovná príživníctvu, všetci uznávame, že medzi „nimi" sú aj slušní ľudia. Vždy ma táto veta pobaví, podobne ako analogické vety typu - „ja proti Rómom, nič nemám, sám mám medzi nimi kamarátov, ale"....  Takýto postoj je jasným dôkazom, že síce o slušných Rómoch vieme, avšak stále ich nepokladáme za rovnocenných partnerov.

http://kosova.blog.sme.sk/c/289298/Mytus-zvany-integracia.html

Volá sa to jednoducho predsudky a diskriminácia, ktorá trápi cca 10% Rómov - rómsku inteligenciu na Slovensku. V snahe „zapadnúť" sú tak silno stigmatizovaní, že sa k svojej identite nehlásia, alebo sa od „cigáňov" dištancujú. ( V závislosti od toho, do akej miery je etnicita viditeľná.) Nemožno im to zazlievať, ide o obranný mechanizmus.

Jediné, čo pomôže znížiť dimenziu stigmy, je zmena postoja majority a tá nenastane, ak nás média budú kŕmiť len negatívnymi správami a posilňovať stereotypy. Alebo kým budú existovať osady?

http://kosova.blog.sme.sk/c/288088/Stop-prizivnictvu-v-osadach.html

http://www.sme.sk/c/6282260/davku-beru-najma-mladi-nie-romovia.html

Každopádne pokiaľ nezačneme o téme odborne diskutovať, ľudsko-právne vzdelávanie bude len okrajovým elementom edukačného procesu, história Rómov nebude súčasťou dejín Slovenska symbolicky aj doslovne, rómska inteligencia bude naďalej neviditeľná.

Omnoho početnejšia skupina cca 50% je tzv. stredná vrstva. Ide o ľudí žijúcich na hranici integrácie a rizika chudoby. Po páde komunizmu prišlo mnoho Rómov žijúcich slušným a integrovaným spôsobom života o prácu, čo automaticky vedie k postupnej strate pracovných návykov a prehlbovaniu chudoby. Je veľmi dôležité zamerať pozornosť na túto skupinu občanov, pretože nám pred očami vyrastá nová generácia - väčšinou absolventov stredných škôl a učilíšť, ktorí nenachádzajú uplatnenie, alebo nedokončia školy kvôli nedostatku financií. Riešením by teda bolo zavedenie motivačných nástrojov na stredných školách - rozšírenie sociálnych štipendií, tak aby pokrývali reálne náklady, kariérny tútoring, programy na prepojenie vzdelávania s praxou. Efektívnym nástrojom by mohli byť dočasné vyrovnávacie opatrenia do doby, kým nezvýšime podiel vysokoškolsky vzdelaných Rómov na Slovensku aspoň o 30%. V rámci afirmatívnej akcie by sme mali pristúpiť k zavedeniu motivačných nástrojov pre zamestnávateľov ( daňový bonus, príspevok ) pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaný  Rómov a mladých absolventov, rozvoj sociálneho podnikania, podpora samostatnej zárobkovej činnosti. Ak sa nám nepodarí zachytiť práve túto skupinu, riskujeme, že v dôsledku niekoľkoročnej chudoby degradujú na úroveň tretej najproblematickejšej skupiny - obyvateľov rómskych osád. V tom prípade bude riešenie náročnejšie, dlhodobejšie i drahšie.

Rómske osady - príčina sváru

Široká verejnosť je presvedčená, že na riešenie problémov v rómskych osadách už bolo vynaložených enormne veľa finančných prostriedkov a nič sa nemení. V oboch prípadoch sa mýlime. Do osád sa za posledných 20 rokov v konečnom dôsledku nedostal ani cent a situácia sa zmenila - výrazne sa zhoršila! 20 rokov neustále hovoríme o smrade, špine, kriminalite, incestoch, nezodpovednosti, radikálne sme znížili sociálne dávky  v roku 2004...  Zdá sa , že k zlepšeniu situácii to nijako neprispelo Nastal čas zmeniť postoj a začať situáciu riešiť. Ak budeme len nadávať, osady samé od seba nezmiznú. Ľudia v osadách sa len tak jedného dňa nezobudia a nezačnú len tak sami od seba žiť „tak ako sa má."  Musí prísť intervencia zvonka. Inak na to budú doplácať budúce generácie...

Prvé kritérium úspechu - systémovosť- nie je možné problém vyriešiť za 2 roky, kým trvá projekt a keď nie sú peniaze, zapísať si čiarku, že sme pre Rómov niečo urobili, Efekt sa nedostaví. Preto treba aktivity robiť dlhodobo a pravidelne.

Druhé kritériu úspechu - komplexnosť - je neefektívne zamerať pozornosť iba na jednu oblasť problémov, napr. na vzdelávanie, ak zároveň neriešime aj ostatné problémy v oblasti bývania, zamestnania, zdravia. Ako chceme, aby boli deti úspešné v škole, nezapáchali, ak žijú v blízkosti smetísk, žijú v chatrčiach bez elektriny a často aj pitnej vody, hladujú a k ovociu a zelenine sa do svojich šiestich rokov „dostanú" len výnimočne... . Samozrejme, každý rodič je zodpovedný za výchovu svojich detí. Títo rodičia vychovávajú svoje deti len tak, ako vychovávali ich. Ak to nevedia, musíme ich to naučiť.

Tretie kritérium - ide o problémy chudoby, nie etnicity - dôkazom toho je i príbeh z relácie Zámena manželiek odvysielaná 5.3.2012. Pozrite si ju, je poučná. I keď by sme mohli polemizovať, do akej miery sa etnicita a diskriminácia podpisuje na chudobe...to je už ale iný príbeh. Ak by platilo, že Róm=príživník, ako potom vysvetlíme existenciu mňa a mne podobných ( teda zvyšných 60% Rómov a Rómok)?

Základ práce v osadách sú komunitné centrá a terénna sociálna práca. Je ich málo, sú poddimenzované, finančne i ľudsky. Dvaja „tereňáci" na osadu  nestačia. Rozšírením programu terénnej sociálnej práve prispejeme aj k zvýšeniu zamestnanosti. Komunitné centrá sú miestom pre individuálnu prácu s rodinami, osvetové aktivity, prácu s matkami a deťmi od narodenia, mladými dievčatami i chlapcami v oblasti sexuálnej výchovy a preventívnych programov reprodukčného zdravia. Významným problémom je i nedostupnosť antikoncepcie, ktorá by mala byť bezplatná pre všetky ženy na Slovensku, nielen rómske.

V oblasti vzdelávania musíme rozšíriť predškolskú výchovu, veď 85% rómskych detí prichádza do škôl nezaškolených, niektoré nedržali v ruke ceruzku o hygienických návykoch ani nehovoriac. Nulté ročníky, asistenti učiteľa nie sú efektívne využívané a dnes máme o polovicu menej asistentov ako na začiatku rozbehu programu. Využime aktivačné práce, zamestnajme rodičov ako doprovod detí do škôl, ako pomocné nástroje v zlepšení dochádzky. Predĺžme povinnú školskú dochádzku do 18 rokov.

Využime Rómov pri výstavbe nízkoštandardných bytov, aby sa sami podieľali na zlepšení svojich životných podmienok. Dáme im možnosť zárobku na výstavbe a sociálne dávky poskytneme zamestnávateľom ako plat pre robotníkov. Budujme zásluhový princíp, motivujme ľudí k činnosti a zodpovednosti za svoje bývanie.

Je toho veľa čo by sme ešte mali urobiť, ale už je môj príspevok veľmi dlhý. Nerada by som vás nudila.

Na záver snáď len jednu otázku. Naozaj nám ide o zlepšenie situácie? Alebo si len neželáme poskytovať naše dane príživníkom? Pretože ak nám ide len o naše dane, znamená to, že nám je v podstate jedno, ako žijú ľudia v chudobe, pokiaľ ich „neživíme".

Alebo si reálne želáme, aby Rómovia boli vzdelaní a aj oni odvádzali dane? Ak áno, potom mám ešte poslednú otázku.

Na čo je nám vzdelaný Róm, keď mu nedáme šancu?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?