Úsmev cez slzy

Autor: Ingrid Kosová | 22.1.2014 o 21:33 | (upravené 22.1.2014 o 21:43) Karma článku: 8,36 | Prečítané:  1051x

Niekedy mám pocit, že na Slovensku je príliš málo ľudí, ktorí sú ešte schopní empatie. Vo svojej práci sa stretávam so všakovakými príbehmi, hlbokými, ťažkými a nezávideniahodnými. Ľudia okolo mňa však málokedy preukážu pochopenie. Hodnotia povrchne, bez znalostí problému, unáhlene a čiernobielo. Vám, ktorí k tejto skupine nepatríte sú určené nasledovné príbehy. Skutočné spovede zo života rómskych žien. Tu je prvý z nich a rozpovie Vám ho Andrea. Jednoduchá rómska žena, ktorá mala sny. Mala.

 

Andrea 43 rokov

 

Vydala som sa ako 19 ročná. Snáď som už pred svadbou tušila, že to medzi nami nebude úplne ideálne, no žila som v predstave, že keď sa naučím byť dobrou manželkou a matkou, bude si ma môj budúci manžel ctiť a milovať. Čakala som dieťa a veľmi sme sa tešili. Prvé dva, tri roky po svadbe bol náš vzťah vcelku pokojný. Mala som pocit, že ma rešpektuje. Venovala som sa svojim koníčkom a odhodlala som sa pokračovať v štúdiu,  nakoľko som stále túžila dokončiť si maturitu. Vtedy to začalo. Bola som čoraz častejšie preč z domu a neustále som počúvala, ako si priatelia a dokonca i jeho vlastní rodičia manžela doberajú. Namiesto toho, aby ma bránil, podľahol ich tlaku a mne začalo peklo. Neustále ma  zhadzoval a strápňoval pred svojimi kamarátmi, aj pred rodinou. Buď  o mne hovoril ako o vzore blbosti,  alebo ma úplne ignoroval. No v súkromí to nebolo o nič lepšie. Stále častejšie opakoval: „Mlč! Si neschopná! Blbá!"  Dnes, s odstupom času sa mi zdá, že to nebolo až také hrozné, pretože dnes viem, že to bol len začiatok.  Postupne sa k ponižovaniu začali pridávať nadávky a urážky. Za posledných niekoľko rokov manželstva som od neho ani raz nepočula svoje meno. Zásadne ma oslovuje „... ty jedna ku ...". Neváha do sporov zaťahovať ani naše dieťa. Aj jemu neustále pripomína, že ženy a hlavne jeho mamička je k ....! Zničil moju túžbu študovať, ale vyčítal mi, že som doma s malým a nezarábam. Nesmiem nikam chodiť sama, snáď len do obchodu a s nikým sa nesmiem stýkať. Ani s mamičkou, či priateľkami, proste s nikým. Je to sviatok ísť na chvíľu čo i len nakúpiť, ale aj to robím neustále v strese a strachu, či si opäť nevymyslí, že meškám. Naposledy, keď som sa podľa jeho slov zdržala, čakal ma vo dverách a mne pri pohľade na jeho tvár zovrelo žalúdok. Hneď ako som zvnútra zavrela dvere, som sa zrútila k zemi po brutálnom údere do tváre. Hučalo mi v ušiach tak silno, že som ani nepočula jeho nadávky. Ešte týždeň som počúvala, že ma skrotí a prestal mi dávať peniaze. Tie, ktoré som dostala od mojej mamy mi brával. Zamkýnal ma a odopieral mi jedlo. Dokonca vyhodil aj všetky potraviny. Našťastie sa mi podarilo ujsť. Prvýkrát. S mojou matkou však býval mladší brat s rodinou a sami nemali takmer nič. Musela som sa vrátiť, ale so slovami, že s ním už nechcem mať nič. Vtedy ma prvýkrát znásilnil. A vtedy som pochopila, že pre nás so synom je jednoduchšie, keď mlčím a trpím. Napriek tomu, že som jeho otrokyňa, aj tak si občas nájde dôvod, aby mi pripomenul, kde je moje miesto. Raz za ním prišiel jeho kamarát chvíľu predtým, než sa muž vrátil z práce a chcel na neho počkať. Bola som zúfalá, pretože som vedela, že keď sa manžel vráti a uvidí, že som doma sama s pánskou návštevou, bude nepríčetný.  Dopadlo to presne podľa očakávania. Na kamaráta bol milý, ale akonáhle odišiel, strašne ma zbil. Na tvári i na tele som mala podliatiny a krvavé rany. Hrozne som sa hanbila komukoľvek niečo povedať. Cítila som sa hlúpa, neschopná, závislá na mužovi a zúfalá. Ani rodičom som nechcela pridávať starosti. Nevedela som, čo robiť a neviem to dodnes. Snažila som sa od svojho manžela odísť už mnohokrát, ale nemám síl a on odísť nechce.

A tak vždy keď sa ma niekto opýta ako sa mám, usmejem sa a moje slzy v očiach si tak nikto nevšimne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?