Včera, keď do mojej kancelárie vstúpila moja kolegyňa Majka a oznámila mi, že po mesiaci bývania v prenajatom byte dostali vyhadzov s podmienkou vysťahovať sa do dvoch dní. Nechápavo som sa na ňu pozrela. „A čo výpovedná lehota?“ Pri jej odpovedi som len krútila hlavou. Ich zmluva síce lehotu rieši, ale len v prípade, že byt sa nepredá. V prípade predaja, čo sa samozrejme stalo, im môže stanoviť akúkoľvek lehotu na vysťahovanie. Aj dva dni. Podpísať takúto hlúposť!
„Boli sme radi, že sme vôbec získali byt. Vieš, aké je to ťažké pre nás Romákov?“
Zmĺkla som a v duchu som si hovorila – „preháňa. Veď má prácu, jedno dieťa...so získaním prenájmu nemôže mať žiadny problém.“ Ako som sa mýlila! Ja naivná...!
Keď som ju o pár hodín videla skormútenú, bolo mi jasné, že veľký úspech nemala. To som ale netušila, čo musela zniesť.
„Volala som už na 10 ponúk. Po minulých skúsenostiach ich radšej dopredu upozorním, že sme Rómovia. Odpoveď je vždy rovnaká. „ Tak v tom prípade byt na prenájom nemáme.“ Už nemám chuť nikam volať. Vieš čo mi povedala tá posledná?
„ Pani Oláhová, už som Vám povedala, že cigáňom byt neprenajmeme!“ A zložila.
Nebola som schopná slova. Len som na ňu hľadela a neverila vlastným ušiam. „Povedala si jej, že pracuješ?“ vyletelo zo mňa a v tejto chvíli mi je zo seba zle! Akoby to bolo dôležité... „Samozrejme, že povedala. Nepomohlo.“
„Ani tvoj doktorát, ani tvoj status. Nič neprehluší to, že si cigánka.“
Nech sa akokoľvek snažím pochopiť dôvody, ktoré ľudí vedú k takýmto postojom, nerozumiem im. Argument, že Rómovia demolujú byty, nie je relevantný. Neobstojí. Je príliš nesúrodý na to, aby sme podľa tohto modelu obviňovali všetkých, že vzhľadom k rovnakej etnicite sa tiež budú správať nezodpovedne.
Výstupom je, že týmto ľuďom posielame nebezpečné posolstvo.
„Nesnažte sa! Nepracujte, neštudujte! Aj tak Vás medzi seba neprijmeme! Nedáme Vám žiadnu šancu. A ani ten posr.....ty podnájom!
Hnev a frustrácia sa vo mne zmiešali do nevysvetliteľného pocitu. Vážne sa už ľudia neboja takto s nami jednať? Toto sa len tak predýchať nedá. Vytočila som číslo pani maklérky a spýtala som sa na dôvody jej konania. Nepoprela to, čo povedala. Jej argumenty boli vágne. A moje očakávania, že sa Majke osobne ospravedlní, márne. „Nemôžem konať proti vôli mojich klientov. Ak si vo svojom byte neželajú psov, či cigáňov, nemôžem postupovať inak.“
Závery si spravte vlastné. Ja mám tiež svoj vlastný pohľad. Keď vidím, ako niektorí ľudia milujú svojich psov, javí sa mi, že zvieratá si ceníme viac ako Rómov. Už nie je podstatné, či ste slušný človek. Dokonca, už ani to, že nežijete zo sociálnych dávok, že máte vzdelanie a dobrú prácu. Pre niektorých Slovákov bude vždy Róm menej ako pes.
Neviem sa s tým vyrovnať. Tak ako to naučím chápať svoje deti? To je pre mňa najväčším bremenom.
