reklama

Čo Róm, to príživník...

Nie je to tak dávno, čo sociálne siete obletel hoax o výške poberateľov „rómskych sociálnych dávok“ vo výške okolo 900€.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (159)

Bez ohľadu na to, kto tieto dezinformácie šíri, sa len málokto obťažuje zistiť pravdu a väčšina z nás túto dezinformáciu prijala ako fakt. Aká je teda pravda? Majú nezamestnaní Rómovia dávky vyššie ako napr. 600€ mesačne?

V rámci sociálneho systému sú vyplácané dávky, prídavky a príspevky, ktorých výška sa odvíja od príslušných zákonov schválených v parlamente. Neexistuje teda „rómska dávka“. Výška sociálnych príspevkov je rovnaká pre všetkých občanov SR. Ak dochádza k zneužívaniu sociálneho systému, či nedostatku motivácie hľadať si zamestnanie kvôli poberaniu sociálnych dávok, je to aj dôsledok zle nastaveného systému, resp. neefektívnych kontrolných mechanizmov. Tie sa však dajú zlepšiť. Úlohou médií je v tomto prípade nepodporovať skreslené informovanie o výške sociálnych dávok poberaných Rómami, ale ponúkať pravdivé informácie o množstve finančných prostriedkoch vynaložených štátom na vyplácanie sociálnych a iných dávok pre ich poberateľov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dlhodobo prevláda názor, že financie vynaložené na podporu rómskeho etnika sú hlavnou príčinou vysokých daní, pričom deficit, resp. schodok štátneho rozpočtu (teda prevýšenie výdavkov nad príjmami) by bolo možné odstrániť zrušením vyplácania danej podpory. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS vypracoval štúdiu pod názvom Rómovia a sociálne dávky s hlavnou myšlienkou „neživte v sebe predstavu, že živíte najmä Rómov“. Ich cieľom bolo poukázať na to, že Rómovia nemôžu za deficit štátneho rozpočtu a vysoké dane.

Podľa zistení INESS je tzv. rómska problematika v prvom rade sociálnym a nie rozpočtovým problémom. Rozpočtové náklady vyplácané do okresov s viac než dvoma tretinami rómskej populácie tvorili v roku 2014 len 2,2 % verejných výdavkov (578 mil. eur). Tieto výdavky predstavujú sumu, ktorú podľa portálu plytvanie.sk štát každoročne neefektívne vynaloží pri verejnom obstarávaní a verejných transferoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším zistením INESS-u je, že rodiny s viac ako tromi deťmi poberajú na dávkach v hmotnej núdzi a príplatkoch takmer 27 miliónov eur ročne, čo je suma, ktorú vláda vyčlenila na stavbu Národného futbalového štadióna.

Všetkým poberateľom dávky v hmotnej núdzi, teda nielen Rómom, sa ročne vypláca približne 270 miliónov eur, čo tvorí necelé 1 % všetkých verejných výdavkov. Všetky rodiny s viac ako tromi deťmi poberajú prostredníctvom prídavku na dieťa 30 mil. eur ročne. Ide o naozaj zanedbateľnú sumu, ak si uvedomíme, že štátu chýbal v roku 2014 k vyrovnanému rozpočtu 67-násobok tejto sumy. Rodiny s viac ako tromi deťmi poberajú prostredníctvom rodičovského príspevku približne 15 mil. eur ročne. Sociálna poisťovňa vynaloží na starobné dôchodky ročne asi 12-násobok tejto sumy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poberateľmi dávok v hmotnej núdzi teda nie sú predovšetkým mnohopočetné rómske rodiny. Rómovia napríklad nepoberajú dávku v hmotnej núdzi, pretože väčšina z nich na ňu nemusí mať nárok. Podľa sociologičky Zuzany Kusej prichádzajú chudobní o časť dávky aj preto, že žijú v nelegálnych chatrčiach. Príspevok na bývanie prináleží len osobe žijúcej v zlegalizovanom príbytku. Podľa analýzy tvoria dve tretiny poberateľov dávky v hmotnej núdzi mladí slobodní a bezdetní ľudia. Jednotlivec má nárok na dávku v hmotnej núdzi až po dovŕšení veku 25 rokov. Igor Dužda, šéf komunitného združenia Romano Asaben tvrdí, že bezdetní osamelí poberatelia dávky v rómskych osadách takmer nežijú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslíme si, že kým Slovensko je schopné poskytnúť pracovné príležitosti v oblasti nízkokvalifikovaných či manuálnych prác pracovnej sile z východnej Európy, zabúda sa na ľudí, ktorí sa nemôžu uplatniť na trhu práce. Je jednoduchšie označiť túto situáciu za ich zlyhanie, aj keď ide o problém, ktorého hlavnými príčinami sú latentný či otvorený rasizmus, predsudky a negatívne stereotypy. Vláda sa však nebude pokúšať aplikovať opatrenia na integráciu Rómov na trhu práce, kým sa nezmení myslenie majoritnej časti obyvateľstva. Dovtedy budú všetky politiky neúspešné pre ich nesystémovosť a krátkodobé lacné riešenia. 

Rovnako veľká úloha však spočíva na pleciach ostatných politických elít. Doposiaľ sme svedkami toho, ako sa politici naprieč celým politických spektrom snažia získať voličov populistickými rečami obviňujúcimi Rómov z príživníctva a zneužívania sociálnych dávok. Ak nebudú podnecovať negatívne nálady z "neriešenia rómskeho problému", ale zamerajú sa na nevyhnutnosť zlepšenia situácie ľudí žijúcich v nedôstojných podmienkach, môže dosť k začleneniu a akceptácii Rómov ako súčasti slovenskej spoločnosti. Ak budú politické elity naďalej využívať kartu ohrozenia väčšinového obyvateľstva rómskym etnikom, ak budú povrchne hlásať polopravdy, zamlčovať či manipulovať informácie, alebo budú vlastnými výrokmi posilňovať predsudky a stereotypné vnímanie, na základe ktorého „neprispôsobivý“ znamená „rómsky“, situácia sa bude zhoršovať. Zvýši sa nezamestnanosť a chudoba rómskeho obyvateľstva, a tým aj pravdepodobnosť výskytu ďalších socio-patologických javov – kriminality, alkoholizmu, drogových závislostí, či prostitúcie, ale aj zneužívanie postavenia najzraniteľnejšej časti obyvateľstva – obchodovanie s ľuďmi, kupovanie volebných hlasov a pod.

Myslíme si, že ak by aj došlo k škrtnutiu sociálnych nákladov pre najväčších poberateľov, schodok verejných financií by sa zredukoval len o štvrtinu. Na druhej strane by to však spôsobilo sociálnu katastrofu. Nemožno preto zabúdať na fakt, že politiku dávok je potrebné upraviť tak, aby vytvárala motiváciu pracovať. Táto zodpovednosť ale spočíva na zákonodarcoch. Podľa INESS-u by totiž vyplácanie istej časti dávky aj po nájdení zamestnania mohlo byť výhodné rovnako pre poberateľa dávky ako aj pre štát.

A na dôvažok - systémové riešenia akéhokoľvek problému vyžadujú čas a peniaze. Efekty sociálnej práce a opätovného začlenenia dlhodobo nezamestnaných ľudí neprídu po jednom volebnom období, čo si politici bažiaci po výsledkoch veľmi dobre uvedomujú. Aj fakt, že investície do zlepšenia situácie Rómov neprinesú nárast nových voličov, to skôr naopak. A samozrejme aj to, že udržiavať týchto ľudí v chudobe a na sociálnych dávkach je oveľa lacnejšie ako investovať do ich začlenenia do spoločnosti. Nuž...hlavne, že slúžia ľuďom...

Mgr. Zuzana Szabóová, Ing Kosová Ingrid, PhD. – Nie v našom kraji

Ingrid Kosová

Ingrid Kosová

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  66x

Poslankyňa NRSR, manažérka, učiteľka Montessori, feministka, členka predsedníctva Progresívneho Slovenska. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu