Čo Róm, to zlodej...

Autor: Ingrid Kosová | 25.10.2015 o 11:35 | Karma článku: 5,96 | Prečítané:  1962x

Dominuje názor, že Rómovia sú geneticky predurčení páchať trestné činy. Často nastáva situácia, že politici miesto zdôrazňovania skutočnosti, že kriminalita sa týka jednotlivcov a je nebezpečné ju zovšeobecňovať na etnikum, 

 len vedome posilňujú obraz „dobrých Slovákov“ a „zlých Rómov“.

Hoci o kriminalite Rómov sa hovorí ako relatívne vysokej, už menej často sa prízvukuje, že je spoločensky menej závažná. Jej príčinami sú nezamestnanosť, nízke vzdelanie, či periférne postavenie v spoločnosti. Rómovia sa však vôbec nepodieľajú na organizovanej a hospodárskej kriminalite tzv. bielych golierov, ktorá spôsobuje neporovnateľne väčšie škody ako drobné krádeže. Kvôli bežným negatívnym stereotypom nesie celá komunita nálepku zlodejstva za skutky jednotlivcov. Toto konštatovanie nie je prekvapujúce. Viac nás predsa škrie, ak nám niekto ukradne peňaženku, ako to, že dochádza k obrovským daňovým únikom a korupcii. To len z času na čas ohundreme. Často ale nie sú uznané trestné činy, ktorých obeťami sa stali Rómovia. K ich klasifikácii ako rasovo motivovaných sa radšej vôbec nepristupuje, pretože „rasový motív nie je vo väčšine prípadov jasne preukázaný“.

Podľa Centra pre výskum etnicity a kultúry je kriminalizácia Rómov nebezpečným návratom do minulosti. Hoci Ústava SR zaručuje, že nikto nemôže byť diskriminovaný na základe svojej etnickej príslušnosti, ak dnes hovoríme o Rómoch, používame znevažujúce označenia ako napr. „rómska otázka“ či „rómsky problém“. Tieto pomenovania sú používané bez toho, aby sme si vôbec uvedomili ich negatívny podtón ako aj fakt, že ich vyslovením len prehlbujeme rozdiely medzi väčšinovou spoločnosťou a Rómami, keďže v sebe skrývajú pocit nadradenosti a podradenosti.

Oveľa negatívnejšie však vyznieva aj termín „rómska kriminalita“. Štát týmto pojmom označuje danú menšinu ako kriminálnu, čím diskriminuje a stereotypizuje príslušníkov rómskeho etnika. Toto nebezpečné zovšeobecňovanie je založené na činoch jednotlivcov, ktoré nie sú charakteristické pre všetkých členov rómskeho etnika. Jedným z príkladov zjavnej kriminalizácie Rómov bolo predstavenie systému ochrany poriadku v oblastiach so zvýšenou kriminalitou, s cieľom chrániť najmä nerómsku časť obyvateľstva. Vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic ho prvýkrát prezentoval v jarovnickej osade sprevádzaný zástupom ozbrojených policajtov. Túto politiku nikto kompetentný ostro neodsúdil. Zdá sa, že diskriminačná politika je v podmienkach slovenskej demokracie ticho tolerovaná. 

Kriticky hodnotíme aj tzv. rómsku reformu, ktorú predstavili súčasný minister vnútra, Róbert Kaliňák a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, Peter Pollák. Podľa nej majú v súčasnosti sociálne odkázaní ľudia v podstate priestupkovú imunitu, pretože nemajú dostatok peňazí na zaplatenie pokút po spáchaní priestupkov. Reforma preto navrhuje riešenie, a to zavádzanie alternatívnych trestov vo forme menších obecných služieb. Okrem toho obsahuje rôzne populistické tézy, že štát upraví sociálny systém tak, aby nevznikali situácie, kedy sa oplatí viac nepracovať, ako chodiť do práce. V reforme sa uvádza aj to, že Slovensko nie je taká bohatá krajina, aby rozdávala peniaze ľuďom schopným pracovať. Reformou bola nielen „zoficiálnená“ rómska kriminalita, jej predstavenie malo dopad na verejnú mienku a mieru medzietnického napätia v spoločnosti. 

K posilňovaniu stereotypu o tzv. rómskej kriminalite patria aj zásahy silových zložiek v rómskych osadách, ktoré kritizovala aj ombudsmanka Jana Dubovcová. Heslá predstaviteľov vlády o nutnosti zavedenia poriadku či potrebe zbúrania rómskych osád a stavbe múru sa však až tak nelíšia od hesiel lídra Ľudovej strany – Naše Slovensko, Mariána Kotlebu. Podobné výroky a skutky presne zapadajú do rétoriky vykresľujúcej Rómov ako bezpečnostnú hrozbu pre väčšinové obyvateľstvo. V atmosfére strachu si obyvatelia vyžadujú ochranu a ľahko pristúpia na radikálneskratkovité riešenia politikov, „záchrancov väčšiny“. To je jedným z dôvodov zvolenia Mariána Kotlebu za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.

Mgr. Zuzana Szabóová, NIe v našom kraji

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?