Z druhej strany

Autor: Ingrid Kosová | 31.1.2012 o 0:08 | (upravené 31.1.2012 o 0:25) Karma článku: 6,21 | Prečítané:  814x

Myslím to vážne a úprimne, keď hovorím: „Viem ako sa cítite a čo si myslíte vážení občania Slovenska pri pohľade na „príživníka z osady." Viem to, nielen z vašich komentárov a rozhovorov s vami. Viem to, lebo ja sama som bola ako vy. Pri pohľade na opitých, špinavých dospelých a malých zanedbaných deťoch som neveriacky krútila hlavou. Ale viete čo ma štvalo najviac? Že kvôli nim som aj ja bola len jednou z nich. Napriek môjmu prospechu, napriek vzdelaniu rodičov, napriek čistému zovňajšku. Napriek tomu, že vo svojom vnútri som sa nijak necítila byť inou, vždy a pri každej príležitosti mi bolo jasne naznačené, že iná som. Dnes už viem, že môj postoj bol len stigmou a traumou z toho kým som byť nechcela.

Možno tento fakt ma  donútil položiť si otázku, prečo títo ľudia žijú takto? Prečo nemajú snahu zmeniť svoj život? Hľadali ste niekedy odpovede na tieto otázky vážení čitatelia?

Alebo vám len stačí uspokojiť sa s rezolútnym stanoviskom a živením negativistických postojov? Nuž ak stačí, vybrali ste si ľahšiu cestu, ale tá nevedie nikam. Len do vzájomnej nenávisti,  k nepochopeniu a najmä k povrchnosti. Nič si z toho nerobte. Povrchnosť je typickou črtou slovenského národa.

Ja som šla inou cestou. Chcela som poznať a pochopiť.

Dnes vnímam ako ohromné šťastie, že som vkročila do rómskych osád, pretože moje hodnoty sa obrátili hore nohami. Tí, ktorí pracujú s chudobou, určite vedia o čom píšem a vám ostatným sa to vysvetľovať neoplatí. Vy ste si svoj úsudok urobili a mojou snahou nie je vás presviedčať. To sa ani nedá, pretože diskutovať môžete len s ľuďmi, ktorí sú ochotní načúvať, premýšľať a pripustiť chyby.

Našťastie, aj takí sú medzi vami ( nami ).

Líviu som k nám do združenia prijala pred dvomi mesiacmi. Dnes mi povedala niečo, čím ma takmer dojala.

„ Rozhodla som sa, že ťa budem voliť! Mala si pravdu. Sme voči Rómom veľmi nepriateľskí a nespravodliví. Nechápem to. Predtým som to nevnímala. Vidím to všade, kam sa pohnem. Sme k sebe veľmi zlí. Nechceme si pomáhať. Teraz, keď som medzi vami, vidím to z druhej strany."

Jednoduché, výstižné,  úprimné a s hlbokým posolstvom.

Ďakujem Livia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?