reklama

Čo Róm, to povaľač...

V spoločnosti je dlhodobo akceptovaným názorom, že Rómom sa nechce pracovať, žijú zo sociálnych dávok a nijakým spôsobom sa nesnažia zlepšiť svoju situáciu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)

Už malé dieťa v škole Vám túto „pravdu fľasne do očí“ ako nepopierateľný fakt. Odráža toto presvedčenie skutočnú situáciu všetkých Rómov? Je zbytočné popierať, že časť rómskeho obyvateľstva uprednostňuje život z podpory štátu, to isté však platí aj pre príslušníkov majority. Miesto otázky, či a v akej miere Rómovia zneužívajú sociálny systém štátu, by sme si však mali klásť otázky, či dochádza k ich diskriminácii na trhu práce, no predovšetkým, čo je príčinou ich nedostatočného vzdelania a kvalifikácie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na Slovensku žije viac než 400 000 Rómov, pričom dve tretiny z nich sú v produktívnom veku. Len asi každý desiaty Róm v produktívnom veku pracuje, a to je príčinou vysokej miery chudoby tohto etnika. Situácia Rómov sa neustále zhoršuje a nízke vzdelanie rodičov sa reprodukuje na vzdelanostnú úroveň detí. Veľká časť rómskych detí je na základe nesprávnej diagnostiky považovaná za mentálne zaostalú a je preto umiestňovaná do špeciálnych škôl. Táto skutočnosť má ďalekosiahly dopad – deti zo špeciálnych škôl strácajú v dospelosti šancu úspešne sa uplatniť na trhu práce, a z tohto dôvodu sa zvyšujú straty z nevyužitia ich potenciálu. Sociálna situácia, pozícia na trhu práce a vzdelanostná úroveň Rómov sú navzájom prepojené. Pokračujúca diskriminácia Rómov na trhu práce, no predovšetkým segregácia rómskych detí vo vzdelávaní, ktorá je výsledkom totálneho zlyhania úradov pri ich diagnostike, bude pravdepodobne viesť k nárastu nezamestnanosti a chudoby, zvyšovaniu závislosti od sociálnej pomoci, a ďalšiemu prehĺbeniu priepasti medzi majoritou a rómskym obyvateľstvom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák sa rovnako kriticky vyjadril k problému vylúčenia Rómov na trhu práce. Skúsenosti zo zahraničia ukázali, že Rómovia nemali problém nájsť si zamestnanie a na trhu práce sa od Nerómov nelíšia. Národohospodárske náklady spoločenského vylúčenia Rómov sú vysoké. Ich začlenenie na trh práce by ročne navýšilo hrubý domáci produkt o 7 až 11 percent. Dôvodom navýšenia by nebola úspora sociálnych dávok, ale posilnenie pracovnej sily!

Pracovná sila Rómov nie je využitá a predsudky zapríčiňujú, že zamestnávatelia uprednostnia pri obsadzovaní miest takmer vždy Neróma. Podľa zistení Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií je menej než polovičná šanca, že bude Róm pozvaný na pracovný pohovor v prípade, že má rovnaké skúsenosti a zručnosti ako Neróm. Analytici vytvorili fiktívnych uchádzačov, pričom u niektorých z nich ich meno alebo adresa naznačovali príslušnosť k rómskemu etniku. Žiadosti o zamestnanie posielali od júla do septembra 2014 zamestnávateľom. Výsledkom bolo, že na pohovor bolo pozvaných len 17,7 % rómskych a 40,3 % nerómskych uchádzačov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, ľudia majú tendenciu zapamätať si skôr negatívne správy. A hoci existuje množstvo pozitívnych príkladov úspešného začlenenia rómskeho etnika do väčšinovej spoločnosti, negatívne informácie naďalej dominujú spravodajstvu. Za všetky spomeniem Spišský Hrhov, kde sa starostovi už dlhodobo darí riešiť problém so zamestnaním Rómov. Obecný podnik, ktorý je financovaný z obecných prostriedkov, zamestnáva asi 20 ľudí a produkuje zisk. Svojou vlastnou aktivitou tak obec dokáže zamestnávať svojich obyvateľov, nepýtať zdroje od štátu a zároveň zarábať svoje vlastné peniaze, ktoré sa investujú do udržania zamestnanosti. Spišský Hrhov sa tak rozvíja a podporuje dobré vzťahy medzi obyvateľmi obce. Takýchto príkladov pribúda a je potrebné, aby sa o nich dozvedela verejnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Masmédiá kladú dôraz na zobrazovanie predsudkov a negatívnych stereotypov, nevenujú pozornosť zobrazovaniu objektívnych, ničím neprikrášlených faktov, ktorých jedinou úloh nie je zvýšiť predajnosť či sledovanosť novín či hlavných správ. Podľa novinárky Jarmily Vaňovej je objektívny pohľad na Rómov zatlačený do úzadia, spoločnosť je „mediálne masírovaná“ nenávisťou, zlobou, predsudkami a stereotypmi. „Najhoršou propagandou voči Rómom je, ak niekto tvrdí, že tak, ako žijú v sociálne vylúčených rómskych komunitách niektorí Rómovia, chceme žiť všetci, že to máme v génoch, že sa nám to dokonca páči. To je ďalší hlboký omyl...“

Je preto potrebné uvedomiť si, že zatváranie očí pred problémami menšín Slovensku prosperitu nezabezpečí. Podporovanie obrazu Rómov ako problémovej menšiny, ktorá si za svoju situáciu môže sama, vedie len k posilňovaniu negatívnych postojov či dokonca nenávisti voči rómskemu etniku. Dôležitú úlohu zohrávajú v tomto procese médiá – tie by sa mali snažiť o objektívne informovanie o Rómoch, pričom by mali klásť dôraz na vyvážené spravodajstvo. To je prvý krok k zmene postojov a názorov väčšinovej spoločnosti na rómske etnikum.

Mgr. Zuzana Szabóová, Nie! v našom kraji

Krátke video z prostredia rómskych komunít spracované v rámci projektu QUO VADIS, o.z. s názvom Watch BBSK - monitorovanie činnosti BBSK pod vedením M. Kotlebu podporeného z programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom. Program realizuje Nadácia Ekopolis s partnermi.

Ingrid Kosová

Ingrid Kosová

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  66x

Poslankyňa NRSR, manažérka, učiteľka Montessori, feministka, členka predsedníctva Progresívneho Slovenska. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu